Turisti z Benkovej zavítali do sídla „Krvavej grófky“

Hneď v prvý deň jesenných prázdnin sa členovia turisticko-poznávacieho krúžku opäť vybrali do prírody. Na spoločnom stretnutí na vlakovej stanici v Nitre o 9:50 hod. sa druhýkrát v tomto školskom roku zvítala početná skupina školákov z Benkovej, tentokrát až s tromi vyučujúcimi, s pani učiteľkou Lichnerovou, pani učiteľkou Bartovou a pánom učiteľom Haringom. Onedlho sme už spoločne cestovali (niektorí žiaci prvýkrát) osobákom do Leopoldova. Tam sme sa ohriali podstatne kratšie ako obžalovaný Kočner. Vražedné desaťminútové meškanie do hlavného železničného uzla na Slovensku nás len tak-tak neobralo o expresnú jazdu rýchlikom do Nového Mesta nad Váhom. Po dvoch zastávkach a dvadsiatich minútach v preplnenom rýchliku sme sa nakrátko ocitli na nástupišti v Novom Meste nad Váhom, odkiaľ nás lokálka smerujúca na myjavské kopanice rýchlo odviezla do Višňového. V ňom sme ledva vystúpili a spravili si úvodný záber na sídlo Alžbety Báthoryovej. Čachtický hradný kopec sa síce týčil vysoko, ale nie väčšie ako tristometrové stúpanie sme hravo za necelú hodinku zvládli. Dobrú náladu vygradovalo priam idylické počasie. So slniečkom v chrbte nás zaliala pozitívna energia, ktorú sme doplnili zásobami z domu na Čachtickom hrade. Tam sa výdatne pracovalo, robotníci stavali hradný múr a pálili vápno bez ochranných pomôcok, na čo ich upozorňoval Danko Schwarc z 9. B. V parádnom počasí sme si na hrade trištvrtehodinku polebedili na sviežom vzduchu, porozprávali sa o histórii tohto miesta a pobrali sa do Čachtíc na obed. V centre dediny najskôr hladné turistické krky obsadili päťstolovú pizzeriu a po parádnej prechádzke si v priebehu poldruha hodiny dopriali výdatný obed. S plnými žalúdkami sme ešte ukrojili zhruba dvojkilometrový úsek na vlakovú stanicu v Čachticiach. Tam sme si zhruba polhodinku počkali na staručké vozne lokálky prichádzajúcej od českých hraníc a vydali sa na cestu naspäť pod Zobor. Malý zádrhel sa objavil v Novom Meste nad Váhom, kde nám viac ako 10 minút meškal rýchlik. Milá pani sprievodkyňa nám však zabezpečila, že osobák v Leopoldove na nás počkal. A tak sme sa domov, do Nitry, k rodičom dopravili načas podľa informácií v návratke! Už teraz sa všetci tešíme na ďalšie turistické zážitky.