Environmentálna výchova

Aktivity pre mladších žiakov (pdf)
Aktivity pre starších žiakov (pdf)

Aktivity pre mladších žiakov

BIOLOGICKÁ ŠTAFETA

Na rovné miesto (napr.na školskom dvore) umiestnime prírodný materiál – plody a semená rôznych stromov a rastlín, listy, horniny, minerály, obrázky živočíchov a rastlín, makety húb a pod. Deti rozdelíme do 2 družstiev, zaradia sa do zástupu vo vzdialenosti 15-20 metrov od prírodnín na štartovaciu čiaru. Každý žiak dostane obálku s pokynom alebo názvom prírodniny, ktorú má priniesť. Na pokyn učiteľa si prví hráči prečítajú pokyn alebo názov prírodniny, rozbehnú sa k prírodnému materiálu, nájdu prírodninu a utekajú späť. Až keď sa hráč vráti s prírodninou, štartuje ďalší hráč. Vyhráva skupina, ktorá priniesla správne všetky prírodniny a skončila najrýchlejšie.

„ČO SA ZMENILO?“

Deti sa rozdelia do družstiev, najlepšie na 3 družstvá po 5-10 detí. Družstvá postupne pristupujú k pripraveným, zakrytým prírodninám. Učiteľ im ich na 30 sekúnd odkryje, potom deti odstúpia. Keď už všetky družstvá prírodniny videli, učiteľ niektorú z nich skryje alebo zmení ich rozloženie. Družstvá znovu pristupujú k prírodninám, skontrolujú ich počet alebo rozloženie a svoje zistenia si zaznačia do zápisníka. Hra prebieha čo najtichšie – učíme ich zároveň správať sa v prírode ticho a pracovať spoločne v kolektíve.

„MÁŠ DOBRÚ PAMÄŤ?“

Táto hra je podobná hre „čo sa zmenilo?“ – hrá sa s tými istými prírodninami, rozdiel je v tom, že je potrebné zapamätať si čo najviac prírodnín. Deti sa rozdelia do družstiev po 5-10.  Družstvá pristupujú k prírodninám, učiteľ im ich na 30 sekúnd alebo 1 minútu odokryje, potom deti ustúpia a spoločne alebo jednotlivo si zapisujú do zápisníka všetky prírodniny, ktoré si zapamätali. Víťazom je ten, kto má najviac správne zapamätaných prírodnín.

„VRECKO, VRECKO, ČO V SEBE SKRÝVAŠ?“

V niekoľkých vreckách máme rôzne prírodniny (šišky, minerály, ulity, konáriky, orechy, gaštany, žalude, magnetky, môžu byť aj nepríjemné veci J). Deti majú hmatom zistiť, ktoré sú to a zapamätať si ich. Keď skončia, posunú vrecko ďalšiemu hráčovi a zapíšu si názov prírodnín, ktoré si zapamätali. Víťazom je ten, kto si zapamätal najviac prírodnín.

„KEĎ JE V LESE TMA“ alebo „TAJOMNÝ CHODNÍČEK“

V primeranom teréne natiahneme medzi stromy špagát alebo lano. Potom deťom zaviažeme oči a ich úlohou je držiac sa lana postupne prejsť čo najtichšie od začiatku do konca. Cestou môžu mať rôzne prekážky – prejsť cez kameň, konár alebo cez noviny, suché lístie. Musia dávať pozor, aby konár nezlomili a nespôsobili hluk. Môžeme pridať aj meranie času  – túto aktivitu motivujeme napr. rýchlym únikom pred predátorom. Hru si môžu zahrať aj skupiny ako štafetu, potom sa meria výsledný čas.

„KTO SOM?“

Deťom pripneme na chrbát obrázky zvierat alebo stromov, rastlín a podobne. Potom sa všetci pomaly pohybujú po okolí. Zastavia niektoré iné dieťa a požiadajú ho, aby im pomohlo zistiť, kto sú –aký obrázok majú pripevnený na chrbte. Zastavené dieťa si pozrie obrázok a odpovedá len slovami – áno a nie. Napr. dieťa s obrázkom dáva otázky :som živá prírodnina – nie, som rastlina – nie,…Ak dieťa uhádne, vymenia si úlohy.

VRETENICA NA LOVE

Vyznačte priestor, v ktorom bude lov prebiehať. Určte jedného žiaka – mladú vretenicu, ktorá bude naháňať ostatných hráčov – jašterice, žaby, hlodavce, ktorými sa živí. Koho sa vretenica dotkne, stáva sa jej korisťou. Skonzumovaním koristi vretenica narastie, preto sa obaja chytia za ruky a ďalej naháňajú spoločne. Postupne, ako ulovia ďalšiu korisť, had rastie a vzniká dlhá reťaz hráčov. Hra sa končí, keď sa všetci stanú súčasťou hada.

ZVUKY ZVIERAT

Hráči, okrem jedného, predstavujú stádo zvierat. Každému pošepkajte alebo rozdajte obrázok jedného zvieraťa (sova, kačka, vlk, had,…). Úlohou hráčov bude pohybovať sa pomaly po vymedzenom priestore a vydávať pritom zvuky prideleného zvieraťa. Výsledkom bude zmes rôznych zvukov. Zvyšnému hráčovi zaviažte oči šatkou a potichu mu určite, aké zviera má nájsť v stáde podľa sluchu. Ak hráč nájde správne zviera, vymenia si navzájom úlohy.

NOEMOVA ARCHA

Aby Noe zachránil zvieratá pred veľkou potopou, musel na postavenej lodi zhromaždiť samca a samičku z každého druhu. Pripravte si kartičky s názvami zvierat, dve pre každý druh. Rozdajte kartičky hráčom. Všetci si potichu prečítajú názov zvieraťa. Potom im zaviažte oči. Na váš povel začnú napodobňovať zvuky daného zvieraťa, čím sa snažia privolať predstaviteľa rovnakého druhu. Zároveň načúvajú, odkiaľ sa ozýva podobné volanie. Hlavným cieľom je čo najrýchlejšie nájsť jedinca svojho druhu a zachrániť tak svoju existenciu na Zemi.

 

Aktivity (úlohy) pre starších žiakov

EKO-FYZIKA

  1. Komár vydáva za letu vyšší tón ako čmeľ. Ktorý z nich viackrát mávne krídlami za rovnaký čas?
  2. Keď sa v pavučine zachytí väčšia mucha, pavúk sa na ňu vrhne, no menšej muche nevenuje pozornosť. Podľa čoho vo svojom úkryte vie, aká veľká je ulovená obeť?
  3. Prečo má koník lúčny také dlhé skákavé nohy?
  4. Ako vzniká zvuk pri cvrkaní cvrčka?
  5. Aký význam majú pevné chĺpky na spodnej časti labky zajaca?
  6. Prečo mačka pri páde dopadá vždy na labky?
  7. Líška, ktorú prenasleduje pes, sa snaží zachrániť tak, že náhle urobí rýchly skok nabok, práve vtedy, keď ju má pes dolapiť. Prečo je pre neho ťažké líšku chytiť?
  8. Na čo potrebuje veverička a líška mohutný chvost?
  9. Niektoré vtáky za letu utvárajú formácie tvaru reťazca alebo šípu. Prečo?
  10. Ako živočíchy určujú smer, z ktorého prichádza zvuk?
  11. Prečo v lese ťažko určíme, odkiaľ prichádza zvuk?
  12. Kvety po daždi voňajú prenikavejšie. Ako to vysvetlíte?
  13. Prečo vietor častejšie vyvracia stromy v lete ako v zime?
  14. Ktorý zo stromov, jedľa alebo borovica, má väčšiu stabilitu?
  15. Prečo za silných mrazov praská kôra stromov?
  16. V zime sa vetvičky kríkov v severných oblastiach skláňajú k zemi. Aký to má význam?
  17. Aký význam má hrubá vrstva kôry na kmeňoch mnohoročných stromov?
  18. Na listoch rastlín sa rosa zberá do kvapiek a nerozteká sa po celom povrchu listov. Prečo?
  19. Okolo osamelo rastúceho listnatého kríka sa v zime tvorí snehový závej a v širšom priestranstve okolo kríka je snehová prikrývka tenšia? Aký to má význam?
  20. Prečo majú púšťové rastliny namiesto listov pichliače alebo tŕne?
  21. Keď v lete odmeriame teplotu pôdy bez rastlín, a teplotu pôdy pokrytej rastlinami, zistíme, že holá pôda je teplejšia. V noci je to naopak. Prečo?

 

EKO-MATEMATIKA

  1. Na Zemi žije okolo 30 miliónov druhov rastlín a zvierat. Popísaných je iba 1 400 000. Aká je to časť zo všetkých druhov?
  2. Počet obyvateľov sveta sa každý rok zvyšuje o 94 608 000. Koľko obyvateľov sa narodí za 1 minútu?
  3. Denne zabijú na svete 400 tisíc zvierat pre kožušinu. Koľko je to za 1 rok?
  4. Slovensko sa so svojimi 40,59% zalesnenia zaraďuje na 6.miesto v Európe. Akú plochu v km štvorcových zaberajú lesy, ak rozloha Slovenska je 49 034 km štvorcových?
  5. Lesy vyparovaním vody zvlhčujú ovzdušie. 1 hektár lesa za deň vyparí až 30 000 litrov vody. Aký veľký les vyparí 1 500 000 litrov vody za 1 deň?
  6. Strom pohltí každý rok až 4 kg oxidu uhličitého a premení ho na kyslík. Koľko kg oxidu uhličitého pohltí les, ak má 12 000 stromov?
  7. Kvapkajúci kohútik – 10 kvapiek vody za minútu – znamená stratu asi 170 litrov vody za mesiac. Koľko je to litrov vody za 1 deň?
  8. V Nemecku ročne vyrobia 3 miliardy plastických tašiek, spotrebuje sa až 100 miliónov litrov ropy. Koľko tašiek vyrobia z 1 litra ropy?
  9. Do svetových morí vytieklo takmer 11 miliónov barelov ropy. Koľko je to litrov, ak 1 barel je 158,98 litrov?
  10. Aby mohla 50 W žiarovka svietiť 10 hodín denne počas 1 roka, treba spáliť asi 180 kg uhlia. Pritom vznikne 420 kg oxidu uhličitého a 3,5 kg oxidu siričitého. Koľko uhlia treba spáliť, aby mohlo za daných podmienok svietiť 120 žiaroviek?
  11. Recyklovaním 1 tony triedeného papiera sa ušetrí 17 stromov. Nazbieralo sa 3091 ton recyklovateľného papiera. Koľko stromov s ušetrí?
  12. V súčasnosti poznáme asi 7 000 000 druhov chemikálií. Okolo 80 tisíc ich každodenne používame. Koľkokrát viac je známych ako používaných chemikálií?
  13. Automobilka recykluje použité autá, denne je schopná rozmontovať 25 áut a 4/5 z nich opätovne použiť. Koľko sa za rok vyrobí z recyklovaných áut?
  14. Za 40 rokov výstupov na vrchol najvyššej hory sveta zanechalo 147 expedícií 17 ton odpadkov. Koľko kilogramov pripadá priemerne na 1 expedíciu?

 

  • UTENDUM EST AETATE, CITO PEDE LABITUR AETAS  (Ovidius)

    Musíme využiť čas, čas rýchlym behom sa rúti

  • Vyhľadávanie

  • Čo nás čaká

    23. 12.2018 – 7. 1. 2019 – vianočné prázdniny

     

  • Dnes má meniny

    Elvíra

  • Jedálny líst

    streda 21. 11.

    3 Polievka rybacia letná 9
    7035 Bravčový rezeň vyprážaný 1, 3, 7, ryža dusená s kukuricou, višňový kompót, malin

    štvrtok 22. 11.

    8 Polievka hovädzia s mäsom9, niťovky9
    12035 Mäsové guľky v rajčinovej omáčke3, varené zemiaky, 7, 1, ovocný čaj

    piatok 23. 11.

    3 Polievka z fazuľových strukov7, 1
    14041 šišky s džemom1, 7, 3, voda,

    Celý jedálny lístok

  • Zmeny na stránke

    10.11.2018 – Celoštátne finále FVAT (Aktuality, Fotogaléria)

    13.11.2018 – Živá knižnica, Zážitkové učenie (Aktuality, Fotogaléria)

    15.11.2018 – Tesárske Mlyňany – exkurzia (Aktuality, Fotogaléria)

     

  • Kontakt

    Základná škola, Benkova 34, Nitra
    benkova34@gmail.com
    037/773 10 15